Nobelovu cenu za fyziku prevzali Francúzi Pierre Agostini a Anne
L'Huillierová a Maďar Ferenc Krausz za experimentálne metódy vo výskume
dynamiky elektrónov v hmote.
Táto trojica vedcov prispela k tomu, že pohyb na úrovni elementárnych
častíc je možné sledovať akoby v spomalenom zábere. Pohyb elektrónov
vedia pritom merať v attosekundách, ozrejmil web vedanadosah.cvtisr.sk.
L'Huillierová je pritom len piatou ženou poctenou Nobelovou cenou za fyziku, podotkla DPA.
Nobelovu cenu za chémiu si zo Štokholmu odnášajú americkí vedci Moungi
Bawendi a Louis Brus a americký vedec ruského pôvodu Alexey Ekimov
(Alexej Jekimov) za objav a syntézu kvantových bodiek (quantum dots).
Kvantové bodky sú nanokryštály z polovodičových materiálov schopné
viazať nosiče nábojov (fungujú ako potenciálové jamy), ktorých rozmery
sa pohybujú okolo dvadsiatich nanometrov. Tieto častice prinášajú veľa
možností v oblasti nanotechnológií. Šíria svoje svetlo z televízorov a
LED žiaroviek a okrem iného môžu tiež navádzať chirurgov pri
odstraňovaní nádorového tkaniva.
V kategórii medicína bola Nobelova cena odovzdaná Katalin Karikóovej a
Drewovi Weissmanovi za ich objavy týkajúce sa modifikácií dusíkatých
báz, ktoré umožnili vývoj účinných mRNA vakcín proti chorobe COVID-19.
Cenu za ekonómiu pod názvom Cena Sveriges Riksbank za ekonomické vedy,
niekedy nepresne uvádzanú ako Nobelovu cenu za ekonómiu, prevzala
americká ekonómka Claudia Goldinová, ktorú ocenili za prehĺbenie
znalostí o uplatnení žien na trhu práce, píše web vedanadosah.cvtisr.sk.
Goldinová poskytla svetu prvý ucelený opis zárobkov a účasti žien na
trhu práce v priebehu storočí. Jej výskum odhalil príčiny zmien aj
hlavné zdroje pretrvávajúcich rozdielov medzi mužmi a ženami na trhu
práce.
Goldinová je len treťou ženou, ktorá toto ocenenie získala. V roku 2009
to bola Američanka Elinor Ostromová a v roku 2019 Francúzka Esther
Duflová, ktorá bola zároveň najmladším laureátom.
Nobelovu cenu za literatúru v nedeľu v Štokholme prebral nórsky spisovateľ a dramatik Jon Fosse.
Tento 64-ročný autor je vo svojej krajine považovaný za najväčšieho
dramatika od čias Henrika Ibsena. Švédsku akadémiu upútal svojimi
inovatívnymi hrami a prózou, "kde sa mu darí formulovať nevysloviteľné",
uviedol web vedanadosah.cvtisr.sk.
Tento spisovateľ debutoval v roku 1983 a dodnes mu vyšlo viac ako 40
kníh. Zaujímavosťou je, že píše v menšinovom severskom jazyku nynorsk.
Jeho najväčším prozaickým dielom - podľa Švédskej akadémie - je
Septológia, monumentálny román dokončený v roku 2021. Je koncipovaný ako
vnútorný monológ maliara Asleho, ktorý sa odohráva v rozmedzí siedmich
dní. Je to elégia o smrti Asleho ženy.
Súčasťou Nobelovej ceny je odmena 11 miliónov korún (920.502 eur). Ceny
sa vždy odovzdávajú na výročie úmrtia zakladateľa tejto ceny, Alfreda
Nobela - 10. decembra.
Nobelova cena vznikla na základe poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda
Nobela (1833 – 1896), technického génia, vynálezcu dynamitu a
priemyselníka. V nej väčšinu svojho bohatstva určil na ustanovenie ceny,
aby tí, ktorí v predchádzajúcom roku priniesli ľudstvu najväčší úžitok,
mohli pokračovať vo svojom úsilí. Jeho rodina bola proti, takže po prvý
raz bola Nobelova cena udelená až päť rokov po jeho smrti, teda v roku
1901.
Mená laureátov Nobelovej ceny každoročne vyhlasuje Karolínsky inštitút v Štokholme.
Nobelova cena sa udeľuje v piatich kategóriách, a to za fyziku, chémiu, medicínu alebo fyziológiu, literatúru a mier.
Tohtoročnou laureátkou Nobelovej ceny za mier je iránska ľudskorpávna
aktivistka Narges Mohammadíová, ktorá je momentálne vo väzení. Nobelovu
cenu v jej mene v nórskej metropole Oslo prevzali jej deti žijúce vo
francúzskom exile.